To, čo sa podarilo Milošovi Vojtekovi, je skutočne výnimočné.
Hoci je rodený športovec, ktorý má za sebou skúsenosti v cyklistike, behu a aj plávaní, triatlonu sa nikdy cielene nevenoval. A predsa – hneď vo svojom druhom triatlone v živote dokázal niečo, čo sa nepodarí ani ostrieľaným profesionálom.
Jeho prvým štartom bol Oravaman, kde sa pred pár týždňami v silnej konkurencii umiestnil na 9. mieste a rovno sa kvalifikoval na budúcoročné
XTRI Majstrovstvá sveta
v extrémnom triatlone na vzdialenostiach stredného triatlonu, ktoré sa budú konať na Slovensku.
A teraz prišiel ďalší krok: jeho prvý dlhý triatlon v živote, legendárny
Jánošík Slovak Xtreme Triathlon, ktorý ovládol spôsobom hodným šampióna.
3,8 km plávania 180 km bicykel 42 km beh +5 800 m prevýšenie 13:23:30
Štart presne o polnoci, 3,8 kilometre plávania, 180 kilometrov na bicykli a 42 kilometrov behu s celkovými 5800 metrami prevýšenia – to všetko pretavil do historického triumfu a časom 13:23:30 sa zaradil k absolútnej špičke svetovej série Xtri.
Miloš, obrovská gratulácia k víťazstvu! Aký je to pocit stáť na najvyššom stupienku svetovej série?
“Je to nepopísateľný pocit. Vstupoval som na tento pretek s nulovými skúsenosťami v takejto vzdialenosti. Príprava bola náročná. Samozrejme musí sa stretnúť veľa faktorov aby to takto vyšlo a človek musí mať okolo seba výborný tím, ktorý mu pomôže.”
Prečo si si vybral práve extrémny triatlon?
“Inšpiroval ma Matej Matúš, ktorému som bol robiť supportera na pretekoch v Rakúsku a aj na spomínanom Jánosíkovi. Zaujímal ma pocit ake to musí byť a tým, že tento pretek máme tu u nás na Slovensku tak som sa prihlásil.”
Tento pretek je známy svojou náročnosťou a patrí k najťažším na svete – ktorý moment bol pre teba úplne najťažší?
“Skok do tmy a tmavej vody a nevidieť kam vlastne smerujete je zaujímavý pocit :) ale ťažšie pri plávaní bola rozbúrená voda a v oblakoch sa začali objavovať blesky, čo nebolo moc príjemné. Bicykel bol na mokro, čo mi až tak nevadilo až na pár zjazdov kde som vymrzol. Najhoršie to bolo práve na bicykli, keď som mal pád 500 metrov po štarte na výtlku a počas roviniek som mal pocit, že nohy nejdu a ako keby mi oťaželi. “
Bol počas preteku aj moment, keď si mal chuť vzdať? Ako si to prekonal?
“Áno bol už pri spomínanom bicykli mi išlo hlavou prečo to vlastne robím. Nohy ma boleli nevedel som na rovinkách držať tempo. Prekonal som to myšlienkami na to, že všetci majú rovnake podmiekny a všetkých v tomto bode preteku to rovnako bolí a už to bude len o tom kto to bude chcieť najviac a samozrejme ešte nás čaká beh a nič nie je rozhodnuté, kým nie si v cieli. A v hlave počas stúpania som sa snažil spievať pesničky, čo ma motovovali aby som držal dobré tempo.”
Ako ti pomohla podpora supportérov Mateja Matúša, Jozefa Matza a tímu okolo teba?
“Bez podpory chalanov by sa to nikdy nepodarilo. Matej Matúš bol ochotný vyskočiť z idúceho auta aby mi podal občerstvenie. Vždy vedel čo potrebujem všetko bolo na jednotku nachystané. Nemusel som sa starať o nič a tým pádom som sa mohol sústrediť na výkon. Jožko bol na bežeckej trati upozorňoval okoloidúcich aby nás na rebríkoch pustili. Stále sa ma snažil motivovať aj keď mal trošku problém s mojim tempom hore kopcom, tým že bol po chorobe aj tak sa s tým pobil na jednotku a ja som trošku zvolnil hore kopcom a tým pádom som trošku pošetril energie. Počas behu som nemal žiadnu krízu aj vďaka nemu lebo som mal všetko občerstvenie čo som potreboval.”
Ako vyzerala tvoja príprava – koľko kilometrov si naplával, bicykloval a odbehol?
“Príprava bola taká po svojom do preteku Oravaman. Tam som sa rozhodol, že by som chcel absolvovať aj Jánošika. A tak som sa dohodol s kamarátom Markom Veselým, že mi spraví tréningový plán a tam začala naozajstá drina a veľké objemy. Týždenne som trénoval 18 až 22 hodín. Pred štartom Jánošika som mal približne naplávaných 70km, nabicyklovaných 4900km a odbehnutých 1200km.”
Čo ti tento šport dal mimo športu – v osobnom či pracovnom živote?
“V osobnom živote mi dal veľkú mentálnu silu a aj keď si človek myslí, že je koniec vždy sa dá zabojovať.”
Týmto víťazstvom si sa kvalifikoval na budúcoročné majstrovstvá sveta do Nórska. Čo ťa tam čaká a s akými cieľmi sa tam chystáš?
“Čaká ma tam ďaľšia výzva, to je isté. Cieľom je samozrejme sa tam zúčastniť a dokončiť. Samozrejme máme predstavu a ambíciu celkom vysokú ale tu by som si zatiaľ nechal pre seba. Veľa z výkonu vie ovplyvniť či už počasie alebo zdravie.”
Ako si predstavuješ ideálne partnerstvo so sponzormi? V čom ti vie podpora najviac pomôcť?
“Neviem si to až tak predstaviť, keďže som ešte sponzora nemal. Pravdepodobne nejaka dôvera a chuť mi pomôct. Keďže strava, výbava, štartovné a ubytovanie neni najmenšia položka tak každé € vie pomôct. “
Čo by si odkázal fanúšikom, ktorí ťa sledovali a držali ti palce?
“Odkázal by som, že mi je cťou, veľmi ma to teší a ďakujem za dôveru.”
Milošov triumf je obrovským úspechom nielen pre neho, ale aj pre celý klub MAMA3. Je dôkazom, že s tvrdou prácou, odhodlaním a správnou podporou sa dá dokázať čokoľvek.
Ak by ste radi spojili svoju značku s týmto príbehom a stali sa súčasťou budúcich úspechov Miloša Vojteka a klubu MAMA3, neváhajte nás kontaktovať.
A ak chcete byť pri tom, sledujte Milošovu cestu na Majstrovstvá sveta, ale aj výkony ostatných členov klubu MAMA3, priamo na STRAVE.
MAMA3 Klub na STRAVA
